nedeľa, januára 06, 2008

...prečo sa mi život tak veľmi páči.

Po strašnom dni.
Pucciniho Messa di Gloria. Zboristi sa pučia na pódiu, muzikanti sláky lámu, do trúb hučia, bubny mlátia. Uprostred tohto umeleckého skvostu, v tichej pomlke medzi časťami Messy, sivý pán vedľa mňa sa nakloní k svojej žene a jasným forte-šeptom, ktorý znie ako nôž na papieri, oznámi svojej drahej:
"Nie som si istý, či som vypol plyn, keď som odchádzal."
Tak.
... a pre toto.

Žiadne komentáre: