piatok, septembra 28, 2007

Mirage

Tak teraz som celkom v koncoch (a kedy som nebola... :-). Sľúbila som si blog, nech niečo robím so sebou, nech sa k niečomu novému dostanem a nehliviem. Okej, založila som si práve tento a skúsila narýchlo prvé príspevky s tým, že až sa vrátim po dvoch týždňoch z Francúzska, námetov a tém bude habadej a napíšem čosi úúúžasnééé. Jop, som späť, zážitkov a hlavne emócií plno - a ja neviem, čo povedať... Je ich len tak veľa, až sa pletú cez seba a treba ich nechať usadnúť? Ale to sa bojím, že pozabúdam. Alebo je to tým, že cestovateľských správ je veľa, tak nechcem pridať ďalšiu do radu?
Ja sa takto nehrám. Nech sa páči, dve kôpky obrázkov, čo nechcem nikdy pustiť z hlavy von:

... prv pekné, ktoré mi tancujú pred očami ...
... šarmantný Francúz hneď na úvod, ako inak (všetky baby boli z neho namäko); po dvoch týždňoch s ním sa to zmenilo - bola som očarená ešte viac, do bezvedomia ... plno-plné nočné ulice Grenoblu s nečakane teplým vzduchom, tak akurát na tričko a prehodený svetrík ... bol to však len jeden večer a odviezli nás na rozprávkovo-snový francúzsky vidiek s malým kaštielikom ... podozrivo veľké kamarátstvo psa a dvoch mačiek ... trochu bokom od davu sedával chalanisko, úplne sám, jeho mali mačky najradšej a hrával sa s nimi ... rad stoličiek na dvore počas "kofi brejku", keď ľudia boli ako slnečnice
... a ako povedal šarmantný Francúz o mnohojazyčnosti nášho spoločenstva: "This is our contribution to destroy the English" ... rýchlo som si zvykla na tretí chod každej večere - syr a dobré víno. V živote by som neverila, čo sa dá zjesť a ešte to bude aj dobre chutiť ... častý pohľad z okna prednáškovej miestnosti v Chichilianne, tisli sa doň vetvičky brečtanu a nevedela som to odfotiť - musela som kresliť. A vôbec som veľa kreslila, aby som nezaspávala. Nebola som sama, nejedna hlava padla na lavicu :) ... pridusený smiech počas prednášok, ktorý poznajú asi všetci študenti ... náš "hajk" pod skalu Mont Aiguille, kde sa len dravé vtáky a Miráže preháňajú, lesy sú husté a machové s malými svetielkami na pokrútených stromoch, skaly kriedovo biele a studené ... prirýchlo sme boli späť v Grenobli, kde ma zlákali staré krížiace sa uličky s čudesnými obchodmi, ako bol napríklad ten korálkový ... dom, v ktorom sa narodil Henri Beyle ... keď som sa konečne odvážila rozprávať, našla som pestrofarebné osudy ľudí z tých najneuveriteľnejších kútov Európy a aj Blízkeho Východu. Bola odvaha aj na odvážne témy a výsledkom boli priateľstvá "nepriateľov" :-) ...

... a tie menej pekné
(o ktorých vlastne klamem, pretože nenosím nepekné spomienky so sebou ;-) )...
... pavúk, čo mi o desiatej večer prerušil spánok skokom do tváre ... hustý drobný dážď a veľmi dotieravý chlad ... šialené víno - určite by sa hanbilo byť francúzske - v rozčarujúcej reštaurácii, ktorá sklamala všetkých rozmaznancov z kaštieľa v Chichilianne (no ak nie je víno, poďme na pivo! a nemeckým kamošom dvakrát vravieť netreba ) ...

sobota, septembra 08, 2007

Maj prácu rád

(4.9.2007, prší, nepekne je chladno):
T: "Človek si pospí trošku, ráno sa zobudí a iné počasie, iné ročné obdobie! Čo z toho vyplýva? Netreba spať!"

(a pracovná frustrácia):
T: "Ja už normálne chápem alkoholikov, prečo chľascú...!"

Rómeo, Rómeo ...

Novoročný koncert v košickej filharmónii na tému Shakespeare: Rómeo a Júlia. Sedeli sme v šiestom rade na prízemí, medzi samými veľkými ľudmi. Tieto miesta sa vyznačujú asi najlepším zvukom a širším priestorom. Naša drzosť neznala hraníc. Ale kto prv príde,... a my sme obchádzali Dom umenia už hodinu pred koncertom (no predsa nebudeme v práci). Druhá čast koncertu začala romanticky. Orchester sa dohodol, že trúbkari už nebudú hrať a opiať hlavné zvuky mali sláčiky. Jemne nasadili Berliozovho Rómea a Júliu, po chvíli stišovali a svetlá sa tlmili. Spoza závesu na bočných dverách vyskočil Rómeo a dal sa do prednesu shakespearovskej balkónovej sceny. Kráčal uličkou pred nami a rozohňoval sa stále viac. Keď tu zrazu zočil mňa i celkom spontánne sa pristavil. Ocitla som sa vo svetle reflektora a zmohla sa iba na úsmev v štýle miss Jane Benett. Rómeo sa mi díval do očí a len mne recitoval verše o láske. Romantickú chvíľku prerušila až Júlia na balkóne. Ani náhodou to však nemohlo ublížiť radosti, ktorú som prežívala - v tej chvíli bol zo mňa kúsok malých iskrivých hviezdičiek a nik by to nebol dokázal zmeniť. Tak. Vynechám iné detaily a dojmy, aby tento krátky príbeh ostal pekný a čistý...

Zopár citátov

"You can't have everything. Where would you put it?"

Physics is like sex. Sure, it may give some practical results, but that's not why we do it.

Richard P. Feynman

You don't stop laughing because you grow old. You grow old because you stop laughing.

Michael Pritchard

We are what we pretend to be, so we must be careful what we pretend to be.

Kurt Vonnegut

With or without religion, you would have good people doing good things and evil people doing evil things. But for good people to do evil things, that takes religion.

Steven Weinberg

The good life, as I conceive it, is a happy life. I do not mean that if you are good you will be happy - I mean that if you are happy you will be good.
Bertrand Russell

A lifetime of happiness! No man alive could bear it: it would be hell on earth.

George Bernard Shaw

The real hero is always a hero by mistake; he dreams of being an honest coward like everybody else.

Umberto Eco