štvrtok, novembra 29, 2007

Mery

Keď mi o ôsmej večer zvoní telefón, som hneď podozrievavá. Aspoň od istého času a keď som doma...

Mery sa na mňa prilepila. Zvykla sa ozvať, keď niečo potrebovala, niečo z kategórie finančných starostí, napríklad 'vezmi pre mňa paušálový mobil na svoje meno, lebo ja nemám príjem, ja ti budem platiť', no v poslednej dobe sa celkom uspokojí s obyčajným hovoreným slovom. Nielen na mňa sa obracia, máva obdobia, keď sa chodí rozprávať za ďalšou našou spoločnou kamarátkou, ktorá je z toho ešte viac smutná ako ja. Ale teraz je zima a dolu do mesta sa jej nechce schádzať, takže
som jej hlavnou sídliskovou obeťou. Myslím, že má radar na moju prítomnosť.
Hneď v prvom kole ma začaruje láskavosť, s akou ma volá von...

"No áhoj, mója, poď na chvíľu vonku."
Nie, nie je to prosba, ale tvrdá direktíva. Žiadne stretnime sa o pol hodiny niekde, ak máš čas, nie, ona len bezpodmienkovo oznamuje, že už stojí pod dverami. Čo teraz?
"Prepáč, Mery"
, začínam obranu, ja naivná, "teraz fakt nemôžem."
Táto odpoveď sa mi stala podmieneným reflexom už po troch jej návštevách.
Skúšam sa vyhovoriť na únavu, hlad, mokré vlasy, chorobu svoju alebo niekoho iného, no nezaberá. Jej problémy, o ktorých sa musíme ako správne kamarátky na život a na smrť porozprávať nemajú konkurenciu. No dobre teda, veď môže ísť o niečo ozaj vážne (nie, nikdy nejde).
Keďže svoje prepady koná zásadne večer, vezmem psa von, nech je z toho aspoň nejaký úžitok.

Stojí na schodoch a fajčí. Taký malý drobček je to, o hlavu nižšia odo mňa, neverím, že má aspoň päťdesiat kíl. Keby si dala na sebe viac záležať, vyzerala by celkom fajn. Nestará sa o seba, aspoň nie podľa rád tých najlepších časopisov, ktoré sledujem ja. Pomenili sme sa od základnej, s tým sa nedá nič robiť.
"Čauko, ako sa máš?", vyzerá to, že sa začína normálny rozhovor, že?
"Mám sa super", čo iné by som povedala.
"Kedy si prišla?"
"Včera večer, bola som dosť dlho v práci, tak som išla až večerným vlakom", vravím si pre potešenie (aká som ja len dôležitá super čaja, že?), kým jej táto veta nedáva ten zmysel, čo mne.
"Joj, ja som včera bola zase s bývalým v bare...", a tu ju máš!, rozbehnutá lokomotíva, už ju nič nezastaví. Tak vypnem pozornosť a prejdem do módu predstieraného záujmu. Smejem sa to veľmi, to menej, primerane mojim súkromným vtipom.
Počúvam len z diaľky, ako rozpráva o akomsi entom bývalom priateľovi - a je to fikcia podľa mňa, lebo to, čo opisuje, sa nepodobá žiadnemu pozitívnemu vzťahu dvoch ľudí; hovorí, čo všetko zažila, kedy sa ako naložila do liehu, koľkí ctitelia ju zbožňujú, ako ťažko sa hľadá práca a keď už nejakú má, aké strašné veci od nej chcú (t.j. aby pracovala!), aké má problémy s rodičmi, pričom už má tóóľko rokov!
"...v utorok som bola u Zuzy, som pri nej sedela a zvoni mi telefon - byvaly vola - že Mery poď do baru, chcem ťa vidieť... bolo pol deviatej? - neidem, to je ďaleko! ... som prišla do baru, tam sedel s kamaratom a jeho frajerkou, už mali fajne vypite, ich poslal preč, som si dala dve slivky a jednu vodku, ta už som mu rovno do oči hovorila, čo si o ňom myslim, a on mi stale len Mery, ty si taka super - ja že ČO?!, tam maš svoju frajerku, ta ty mi tu take nerozpravaj, on začal plakať, som si dala ešte dve píva, som bola taka strieskana, on že rodičia ňesu doma, som prišla po polnoci..."
Podchvíľou sa dostanem k slovu, keď si pripaľuje ďalšiu cigaretu (nemá ich z vlastných peňazí), fajčí prehnane veľa. Keď mám chuť provokovať, spýtam sa, či jej nezáleží na vzhľade, cigaretami výrazne poznačenom. Vygúľa na mňa nechápavé očká. Nerozumie, čo jej vravím. Skúsim teda tuhšie a pýtam sa, či chodí na lekárske kontroly, či sa rakoviny nebojí. Vypočujem si odpoveď "keď mám zomrieť, tak zomriem". Jasné, nerozkážem nikomu, aby prestal fajčiť, ak je to jeho vôľa. Ale o ňu by sa už niekto mal báť.
Dojmy z nej sa menia od ľútosti spojenej s bezmocnosťou cez tupé nepochopenie celej veci až po ľahostajnosť. Dobre, niekedy ich všetky prehlasuje aj zúrivosť. A stále dookola, ako na sínuse.

Na piaty pokus sa mi podarí zdrhnúť domov (to je už vtedy, keď sa zima alebo hlad nedá vydržať). Snaží sa ma opätovne zastaviť,
vyčítavý tón sa nedá prehliadnuť.
"Jóój! Šak ešte chvíľu ostaň!!", čosi ako vrčanie jej podfarbuje hlas. "Ešte jednu cigaretu si zapálim!"
To už otváram dvere a prekračujem prah, 'len rýchlo preč...'.
"Dobrú noc, Mery", usmejem sa na ňu.

Minulý víkend ma mama zachránila. Tvrdila, že som odišla niekam preč, na neznáme miesto (bola som v kuchyni, hehe). Zvedavá som, čo bude nabudúce.

pondelok, novembra 26, 2007

S telefónom

(26.11.2007, J. sa hrá s telefónom, ktorý zvláštne pípal)
J: "Ó, ono sa to dá celé rozobrať, si si všimla? ... Toto ide semó ... veď počkaj!, ti zakrútim gágorom. No. Ták a ták ... šak počkáj, póčkááj! Ták a stíchol!"
A: "A čo ty mu vlastne robíš?"
J: "Mu vyberám kabliky."

(po všetkom, láskyplne)
J: "Spinkaj..."

piatok, novembra 23, 2007

Kreatívni

(31.10.2007, 13:25, o zastúpení znamení zverokruhu)
T: "...šak keď je nás šesť miliárd a tristopäť-... tristopä-... #$@% !! ...koľko je dní v roku?!"

A: "Ja som mala grafy, čo sa volali Krajčírstvo."
L: "Ja Bulharsko!"

(16.11.2007, 13:46)
T: "Už ukladám také obrázky, že Dokelu!"

piatok, novembra 16, 2007

Employee under pressure

Level of employee's madness

(short report about reaction of a human exposed to common work life)

Lucky dog



  • Looks: attractive, stylish, fresh, charming - but all chill and easy-going
  • Signs: happy, happy, happy, optimistic, enthusiastic, nicely decorated office, wall newspaper and office desk, joking (with boss), flirting (with colleagues of oposite sex), smiling like a stupid, telling everybody how much he LOVES his job
  • Ariving: on time
  • Leaving: on time
  • Special note: Okey, I'm a liar, this level doesn't really exist. I just wanted to start with something nice and pleasant. But if you know somebody feeling like the Lucky Dog, go ahead - let me know and break my utopian dreams!

Diligent/Hard-working

  • Looks: still good-looking, paying rather big attention to his appearance, trying to follow latest fashion trends, but due to being absorbed in work, he's often misplaced
  • Signs: 12 and more hours working time, strong naivety, belief in meaning of his work, willing to start any (even useless) work (= volunteering), although not sleeping very operative and active, addicted to coffee, black tea, multivitamines and stimulating drugs, scatter-brained when overworking too much, muscle twitches
  • Ariving: earlier then others
  • Leaving: later then others, or staying day or two...
  • Special note: These are typical idealistic workoholics. Staying in this level may ruin the social and family life, cause a multifarious variety of diseases and health troubles (starting with flu, end with malaria).

Awaken

  • Looks: bug-eyed, unkempt, shabby clothes
  • Signs: suspicious, nervous, panicked, desperate, disenchanted, frustrated, later apathetic or falling asleep, due to sleeping problems in the night, first trying to get rid of all addictions, then stops trying and gets some new addictions
  • Ariving: little late
  • Leaving: at first opportunity
  • Special note: This level is a breaking point - if the employee does not suffer a nervous breakdown now, he continues either to the upper levels, or he proceeds to some specialised medical center or changes job definitively.

Revolutionary/Counteracter:


  • Looks: extravagant dress adverting hidden messages, provocative
  • Signs: wrangling, rejecting the orders and work, intentionally counteracting them, spreading seditious thoughts, inclination to extremistic opinions, coarse manners, laughing at almost everything the boss says (strictly speaking sneering at him, first unobtrusively, then openly, into his face)
  • Ariving: pointedly late
  • Leaving: pointedly early
  • Special note: Might be very influential to other employees in lower levels, he seems convincing to them.

Fighter/Counterstriker:

  • Looks: cunning scary = he simulates normal look, but there is something worrying, nightmarish, creepy and disturbing in his appearance (like in Hitchcok movies, it is all part of a well-considered strategy...)
  • Signs: working more than Diligent employee (NOT on assigned duties, but on marauder action), stubborned, very active, energetic, giggling and sniggering, laughing without any clear reason (private jokes), chafing hands, insensitive to external stimulation, ignoring the surrounding world, startled when addressed, strongly concentrated on his own inner world full of deranged plans
  • Ariving (= appearing): unexpected
  • Leaving (= disappearing): unexpected
  • Special note: In this level employee may meet his colleagues that left from the Awaken level straight to specialized medical cenrtre. He joins them.

streda, novembra 14, 2007

Prečo ma nežiadať o pomoc

... a čo mi dnes istý kamarát vyviedol!

Martin:
Pomozes mi vramci cvicenia napisat jeden mail?
me: Okok
V akom jazyku?
Komu?
Martin: Vyhutas daco ja som o 10 minut nazad.
me: Aha, skus najprv vyhutat tu... [slant]
me: ty
Sprosty?
Martin: V anglickom. Co najslusnejsie sa opytat ze v akom stadiu je moj clanko ktory som zaslal pred mesiacom....
Martin: Ale ja neviem ja mam nenormalny odpor vobec neviem ako to naformulovat, voooobec

(nasledoval mail s ďalej uvedeným obsahom)
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
TAKTO:

Dear Mister Responsible for Publishing of My Article!
I wanted to ask you very kindly, what the fuck is going on with my fucking article that I have send you a month ago! Fuck! If you do not like it or if you think something is fucking wrong with it, tell me and do not play these fucking hide-and-seek games!
Eat my shorts!
Yours sincerely

ALEBO DRUHA MOZNOST:

Good day.
I would like to ask you about my article that I have send you a month ago. I did not recieve any answer or announcement about publishing or rejecting it or whatever. Could you, please, let me know what is the current situation?
Thank you
Yours sincerely
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
me: Uz som ti posalla.
Martin: Ani to necitam, rovno posielam.
Hotovo.
me: Ne!!
Mrto, ne!!
Ja som tam somariny popisala!!
Nerob!!

(nasledoval telefónny hovor v trvaní 55 sekúnd, v závere ktorého sa hlavný hrdina prezradil)

me: TY SVÍÍÍÍŇŇÁÁÁÁÁÁ !!!

nedeľa, novembra 11, 2007

V izbe

(Pepo sa chváli):
Pepo: "Tak ma byť nulak zapojeny!"
Mrťo: "Teraz ťa zabije elektrika."

streda, novembra 07, 2007

Veselo

(6.11.2007, spadol telefónny aparát na zem):
J: "Prišli sme o pevnú linku. Háló? Nó! Nevolám si!"
J: "Hej!! Tebe keď spadne telefón, tak nejde? Hóď ho o zém..."

(vonku je polo-strašná zima)
J: "Keď je zima, sa nechodí do roboty... Čo keď nedojdem?...Ochoriem?..."

pondelok, novembra 05, 2007

Dnešné perly

(5.11.2007, dlhočasové vypätie):
J: "Ale včera ma napadla myšlienka, že alkohol oslobodzuje."