Experimentátor

(Mrťo mláti v úplnej tme naslepo do kocky cukru)
Pepo: "Ale šak je plno iných fyzikálnych pokusov..."
Mrťo: "Videli ste??"
Pepo: "Ne."
Mrťo: "Aléé.."

(berie do ruky kombinačky)
Mrťo: "Toto už musí výjsť teraz. Kde si, Pepó?"

Pohoda

(17. apríla 2008):
T: "A veď vrtuľka je niekde tu." (na kolenách, pozerá pod nábytok)
L: "A veď nemusíš."
T: "Prečo? Práve som našiel svoju pomádu."

(21. apríla 2008, po 13-tej):
T: "Na mňa príliš ostré slnko. Ja, laboratórna krysa, som sa teraz vyhrabal zo suterénu.."

Milý Paľko.

Minule som ťa videla! Na chodníku pod študentskými schodami. Šla som klasicky z mesta k internátom a Ty si mi šiel naproti, práve si vyberal tú veľkú zákrutu, čo sme na nej pozerali, či sa autobus prevráti. Mal si tradične sivú bundu, v nej vyzeráš byť dvakrát taký veľký, pľandavé sivé nohavice a patentovanú čaptavú chôdzu ... s prižmúrením oka.

Potom si zrazu vytiahol cigaretu a pripaľoval si si a - dofrasa, ten babrák to tak pokašľal! Skúšala som ďalej žmúriť oči, ale už si sa vôbec nepodobal. Navyše sa neodkladne približoval a nebol to vôbec krásavec Tvojho rangu. Bolo mi z neho nepríjemne. Keby sa nesprával tak hlúpo, ešte chvíľu som ťa mohla z diaľky vidieť. No zblízka? Odporne cudzí človek.

Našťastie mi napadlo obzrieť sa, keď už bol dosť ďaleko za mnou. Zase som Ťa videla! Myslím, že si šiel do mesta, pred večerom do kostola na omšu. Káričku si za sebou nevláčil, takže len tam, a kým vybalím veci vo svojej izbe, budeš už späť.

Uvidíme sa zase skoro?

Po všetkom veselo

(28. marca 2008):
J: "Ani stranu päť si nerozstrihal, ale stranu sedem hej."

T: "Pozri, jaký spokojný. Seminár za ním, nové rifle na ňom..."
J: "...slnko svieti."

T: "Káva to je taká polhodinová záležitosť, treba vymyslieť niečo, ako zabíjať celé hodiny."

J: "Kde ste boli na zmrzke?"
L: "V Aide."
J: "Už pečú??"