Mirage

Tak teraz som celkom v koncoch (a kedy som nebola... :-). Sľúbila som si blog, nech niečo robím so sebou, nech sa k niečomu novému dostanem a nehliviem. Okej, založila som si práve tento a skúsila narýchlo prvé príspevky s tým, že až sa vrátim po dvoch týždňoch z Francúzska, námetov a tém bude habadej a napíšem čosi úúúžasnééé. Jop, som späť, zážitkov a hlavne emócií plno - a ja neviem, čo povedať... Je ich len tak veľa, až sa pletú cez seba a treba ich nechať usadnúť? Ale to sa bojím, že pozabúdam. Alebo je to tým, že cestovateľských správ je veľa, tak nechcem pridať ďalšiu do radu?
Ja sa takto nehrám. Nech sa páči, dve kôpky obrázkov, čo nechcem nikdy pustiť z hlavy von:

... prv pekné, ktoré mi tancujú pred očami ...
... šarmantný Francúz hneď na úvod, ako inak (všetky baby boli z neho namäko); po dvoch týždňoch s ním sa to zmenilo - bola som očarená ešte viac, do bezvedomia ... plno-plné nočné ulice Grenoblu s nečakane teplým vzduchom, tak akurát na tričko a prehodený svetrík ... bol to však len jeden večer a odviezli nás na rozprávkovo-snový francúzsky vidiek s malým kaštielikom ... podozrivo veľké kamarátstvo psa a dvoch mačiek ... trochu bokom od davu sedával chalanisko, úplne sám, jeho mali mačky najradšej a hrával sa s nimi ... rad stoličiek na dvore počas "kofi brejku", keď ľudia boli ako slnečnice ... a ako povedal šarmantný Francúz o mnohojazyčnosti nášho spoločenstva: "This is our contribution to destroy the English" ... rýchlo som si zvykla na tretí chod každej večere - syr a dobré víno. V živote by som neverila, čo sa dá zjesť a ešte to bude aj dobre chutiť ... častý pohľad z okna prednáškovej miestnosti v Chichilianne, tisli sa doň vetvičky brečtanu a nevedela som to odfotiť - musela som kresliť. A vôbec som veľa kreslila, aby som nezaspávala. Nebola som sama, nejedna hlava padla na lavicu :) ... pridusený smiech počas prednášok, ktorý poznajú asi všetci študenti ... náš "hajk" pod skalu Mont Aiguille, kde sa len dravé vtáky a Miráže preháňajú, lesy sú husté a machové s malými svetielkami na pokrútených stromoch, skaly kriedovo biele a studené ... prirýchlo sme boli späť v Grenobli, kde ma zlákali staré krížiace sa uličky s čudesnými obchodmi, ako bol napríklad ten korálkový ... dom, v ktorom sa narodil Henri Beyle ... keď som sa konečne odvážila rozprávať, našla som pestrofarebné osudy ľudí z tých najneuveriteľnejších kútov Európy a aj Blízkeho Východu. Bola odvaha aj na odvážne témy a výsledkom boli priateľstvá "nepriateľov" :-) ...

... a tie menej pekné (o ktorých vlastne klamem, pretože nenosím nepekné spomienky so sebou ;-) )...
... pavúk, čo mi o desiatej večer prerušil spánok skokom do tváre ... hustý drobný dážď a veľmi dotieravý chlad ... šialené víno - určite by sa hanbilo byť francúzske - v rozčarujúcej reštaurácii, ktorá sklamala všetkých rozmaznancov z kaštieľa v Chichilianne (no ak nie je víno, poďme na pivo! a nemeckým kamošom dvakrát vravieť netreba ) ...