utorok, januára 01, 2008

Ako to bolo

Bol to ten snaživý sneh. Chalúpka bola dôkladne pocukrovaná, na cencúlikoch sa bavil vietor, na hutnej vrstve snehu zase malé svetielka, preskakovali, menili sa, farbili a trblietali. Všade v okolí ležalo nočné zimné ticho, šušťali len padajúce vločky a občas vetvičky kriačin. No už tesne za polozasypanými oblokmi sa dalo zachytiť hurhaj zvnútra. Koncoročná oslava bola rozbehnutá ako parný rušeň na rovnej koľaji a desať mladých hrdiel sa smialo a rozprávalo, pilo a jedlo už od rána. Po večernej sánkovačke a snehovej bitke, ktorou sa skončila, všetci ocenili taplý čaj s medom a varené víno...

Alebo to nebolo celkom tak?

...námestie na poslednú chvíľu dostalo rozum, podvolilo sa zime a neroztápalo viac padajúci sneh. Hádam nebude silvester v jarnom povetrí! Dav pri vyžiarenej šéf-jedli mesta bol pestrofarebný a rozjarený, len pre odvážnych a spoločenských. Trochu opatrne sme sa pretískali pomedzi strapčeky ľudí, vždy v paranoidnom strehu pred delobuchmi a fľašami. Do polnoci chýbala už len slabá štvrť hodina. Hľadali sme priestor aj pre nás. Stačilo, aby sa Hárry zatváril zlovestne a zrazu sme udupkávali svoj kúsok snehu. Mínus pätnásť celziov sa snažilo zdolať chuť oslavovať, ale predvídavo sme boli vystrojení medovinou...

Nie? Takto tiež nie?

...netajím - zbožňujem svetielka, všetko, čo sa sa trblieta a leskne. Ohňostroj je zlý, škodí Zemi, ale mám preňho aj tak slabosť. Najradšej mám drobné bledožlté iskričky, čo sa sypú k zemi ako vodopády. Alebo tie rýchle šibnuté krížom-krážom trieliace lietavice. Pozerám na sídlisko dolu, za riekou, zároveň strážim rozľahlú plochu predo mnou, občas niečo aj spomedzi bytoviek vyletí. Psisko sa asi prvýkrát bojí a je zalezené pod kreslom. S mamou si pripíjame šumivým celaskonom, potrpíme si na netradičnosť. Mama skúsene prepína programy a zisťuje, či niečo stojí za pozretie. Dnes večer sme už videli všetko - pokus o politickú satiru, karaoke, nestarnúce legendy aj niekoľko slušných vtipov. Končíme po pol hodine pri sľubne stupídnom horore a mama sa rozhodne pre spánok. Psisko je smutné a na chate mám už len jedného kamaráta. Silvestrovali sme spolu, štrngla som celaskonom o monitor.
Ďalší rok budem asi v tej malej zasneženej chalúpke s bandou strelených kamošov, alebo výskať na rachotiaci ohňostroj v uliciach mesta. Presne o rok.

2 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

Pekne pekne pekne :) Veeelmi pekne. Velmi prevelmi sa mi to paci. Srandovny novy rok prajem, ale len v dobrom Alenka.

Gremlionka povedal(a)...

Dakujem, dakujem, Martinko Klingacik. Aj tebe vela zabavy :)