Grétka sa zahľadela na elfa.
Elf sa zahľadel na Grétku.
Grétka sa zatvárila rozkošne, ako si už týždne nacvičovala.
Elf si prehrabol jemnou rúčkou strieborné hodvábne vlasy.
Grétka sa pokúsila o milý úsmev, meniac pritom veselo farby.
Elf sa zachmúril a znechutene odvrátil pohľad.
"Hm, tak nič," vzdychla Grétka. Dôverne poznala túto situáciu. Opakovala sa so železnou, prinajhoršom drevenou pravidelnosťou už niekoľko rokov.
"Ale zdalo sa mi, že dnes sa zamračil trochu kamarátskejšie," povedala Lucia a odlomila si kúsok perníčka.
Na námestí sa stretávali rôzne tvory, no Grétkine oči spoľahlivo privykli na prehliadanie behemotov, zbojníkov a podobnej čvargy a všímali si jagavé ušľachtilejšie bytosti. Elfov napríklad, najmä keď medzi nimi vynikal jeden, večne zadumaný, ba priam nasrdene pôsobiaci.
"Kašli na to, Grétka," zjavilo sa Johanovo pochopenie v pravej chvíli. "Poďme minúť dáke groše hentam do Akvária. Čo ich budeme doma v ponožkách sušiť!"
Kusisko meteoritu dopadlo dvadsať krokov od nich s nehraným besom. Otriasli zo seba sneh a humus, čo na nich z neho napadal a šuchtavo vykročili vpred. Akvárium ich z diaľky príjemne volalo.
2 komentáre:
ej bisťu, takéto zamračenie... hmm...
No je to taky chmuravy elf, ale obcas sa smeje :D
Myslim, ze Gretka ho nestretne, to by nebolo jaksi ono :-p
Zverejnenie komentára