Well...

"So how many languages do you speak?", spýtal sa ma veselý Ind sediaci najbližšie. Záhradné stoličky stáli vedľa seba v rade na dvore. Okrem mňa a Inda sa na septembrovom slniečku hriali aj Nemec a Rakúšan, s ktorými som sa včera bola ocitla pri jednom stole v jedálni. Tak to tu bolo - len čo sa zbehli aspoň dvaja ľudia rovnakej reči, už sa neunúvali so vše-rozumenou polámanou angličtinou, iba čo podchvíľou zo slušnosti s ostatnými preriekli dáke slovo.
"Well," - pripadám si dôležito, keď začínam vetu slovom 'well' - "I learned Ukrainian for eight years, in primary school, and then...", na chvíľu som zaváhala a zrozpačitela, potom som trochu pridusene a rýchlo dokončila: "...then I have learned German, English and French."
Mojich nemecky hovoracich kamarátov, sediacich na dopočutie, viditeľne trhlo.
V mojej hlave sa ozvalo tiché, ale zreteľné a škodoradostné 'He-he-he-he-he...'.