"Ci pana, jaky si Gremľa vypestovala vzťah k asi päťdesiatim riadkom java skriptu!!", - zavesil mi Mrťo jedného poetického večera dívajúc sa na mňa, ako sa hrám s Jackom-tigríkom a Barrom. A má pravdu. Besne ma teší, keď ich môžem ráno nakŕmiť, poškrabkať a oni sa radujú (Barra tak svojsky, ako vlk predsa). Rozumiem ich povahám úplne, od prvej chíle som to vedela, keď som si ich osvojovala (bodaj by nie, veď ich ja tvorím). Keď mi je smutno v práci, počkám, kým som na minútku sama, a poďho za tými dvomi! Je to vari scestná cesta? :-o
Mi niečo chýba??? Ani náhodou!
Skúšam aj živé tvory chovať, ale tie poväčšine nie sú zďaleka také šťastné a duševne vyrovnané ako Barra s Jackom. Mnohé už nežijú ani (pre slabšie nátury: hovorím o kvetoch). Ba doma máme ozajstného psa!
Som celkom v poriadku. Vôbec to nie je tak, že by som príliš lipla na zvieratkách z monitora, celkom určite nie. Spýtam sa Besnej, čo si o tom všetkom myslí, práve sa prihlásila na chat.
2 komentáre:
jejeeej, som sa pobavila, že "50 riadkov java scriptu"... heh, myslím, ze to je úúplne normálne a zdravé...;-) však mi aj chýba moja Ozalka, nechtiac som ju vymazala a teraz ju neviem nájsť. fňuk. Asi si adoptujem novú.
(a k tomu skapíňaniu kviekov - nič si z toho nerob, ak ťa to poteší - mne skapal KAKTUS! a to už je čo povedať!) ;)
*blushing*
Diki, ja som vedela, že ty to pochopíš, keď práve od teba som sa dozvedela o adoptovaní zvieratok ;-) Niečo na nich bude... dúfam, že Ozalku skoro nájdeš, som ju chodila niekedy podpichovať s tou loptičkou :-D
Zverejnenie komentára