pondelok, júla 04, 2011

Keď víly len tak kvitnú

Leilani bola nádherná a bola to pravá víla. Smiala sa "hihi" a smiala sa väčšinu času. Dookola celej hlavy, vlasy sa jej pri tom vlnili a jamky na lícach dojímali všetkých ľudí od behemotov po elfov. Modré očká sa mihali spod klipkajúcich viečok a boli to najúprimnejšie očká na svete, pretože Leilani naozaj nemala nič, nieto ešte na skrývanie. Kamkoľvek vošla, miestnosť sa naplnila hlúpou radosťou a zabudnutím všedných záležitostí. Leilani očarúvala ľudí svojím zjavom a tým malým a častým "hihi".
Zo všetkých tvorov na zemi Leilani úplne najviac očarila Sterlinga Toirdhealbhacha. Hľadeli na seba ako dve zrkadlá. Rovnaké odtiene vo vlasoch, aj iskričky v očiach, rovnaké odlesky zubnej skloviny. Pospevovali si ľúbezné duetá kedykoľvek sa stretli. Okolo nich často jasala družina priaznivcov a povzbudzovačov a ovzdušie sa presycovalo jednoduchou eufóriou mladých ľudí.

V iných, bežných dňoch sa Grétka o Leilani príliš nestarala, pretože tak ako Leilani priťahovala ľudí, tak bola nezaujímavá pre prízraky. Leilani žila vo väčšom bezpečí, ako si mohla myslieť, ale pre vlastný pocit silného prežívania a dôležitosti si občas zažialila, že je svet krutý. A zase sa smiala "hihi". Grétka pri tom raz bola a bolo to jedinýkrát, čo videla náhodne okoloidúci prízrak padnúť od smiechu.

Žiadne komentáre: