Zobrazujú sa príspevky s označením Zadumanie. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Zadumanie. Zobraziť všetky príspevky
sobota, septembra 08, 2012
Jeden známy
Stáli sme v letnej izbe len my dvaja a mňa premkol pocit, že by som ho chcela viac poznať, že by sme mohli byť dobrí kamaráti, že je v ňom zvláštna jemnosť a pevnosť zároveň a že je to škoda, že máme tak málo času.
piatok, júna 26, 2009
Milý,
v lete pôjdeme do Tatier a na poludnie si ľahneme do trávy na lúke. Nájdem margarétku a budem jej kmásať lupene, aby mi povedala, či ma ľúbiš a ak povie, že neľúbiš, tak jej neuverím. Ty budeš hľadať jahody, aj keď už odrástli aj na horách, len aby si mi spravil radosť, budeš trhať kvety a zaplietať mi ich do vlasov a keď rýchlo povädnú, povieš mi, že ich aj tak nepotrebujem, lebo som krásna. Na čistom horskom slnku na chvíľu zadriememe s hlavami pri sebe. Potom prejdeme veľa horských chodníkov a večer v chate zaspíme v spacáku skôr, ako si stihneme prerozprávať deň.
Keď sa vrátime, pôjdeme do kaviarne, tej kaviarensky ozajstnej, ktorú mám rada. Ja budem okúzľujúco osudová a ty džentlmen zo starej školy, prinesieš malý kvietok na privítanie a pobozkáš ma tak akurát decentne. Budeme voňať parfémami a snahou páčiť sa tomu druhému.
V šerej miestnosti, vôňou kávy zatisnutí do kresiel, budeme sa smiať s tvojimi kamarátmi a rozprávať o knihách a hudbe. Kreslo si posunieš bližšie ku mne a rukou ma objímeš okolo ramien a ja budem mať pocit, že si so mnou a že som tvoja.
Keď sa vrátime, pôjdeme do kaviarne, tej kaviarensky ozajstnej, ktorú mám rada. Ja budem okúzľujúco osudová a ty džentlmen zo starej školy, prinesieš malý kvietok na privítanie a pobozkáš ma tak akurát decentne. Budeme voňať parfémami a snahou páčiť sa tomu druhému.
V šerej miestnosti, vôňou kávy zatisnutí do kresiel, budeme sa smiať s tvojimi kamarátmi a rozprávať o knihách a hudbe. Kreslo si posunieš bližšie ku mne a rukou ma objímeš okolo ramien a ja budem mať pocit, že si so mnou a že som tvoja.
utorok, mája 27, 2008
V lete s Paľkom
- vyjeme jahody a čerešne z celého trhu...
- ...a zmrzlinu z cukrárne
- obedovať budeme bagety a ľadový čaj
- ...alebo budeme variť sami, hehehe...
- schytáme veľa slnka
- pôjdeme ta, kde sme ešte neboli
- ...a každý večer na pivo
- zažijeme veľa umenia
- vypočujeme všetky vety
- nahráme najalternatívnejšiu skladbu v histórii
- porátame najhnusnejšie integrály
- získame grant na štúdium chaosu pomocou potlesku
- ...a zapíšeme sa do docentovej letnej školy
- prebdieme niekoľko nocí v lese
- odfotíme aspoň dve UFá týždenne
- zúčastníme sa ako víťazi veľkej rytierskej bitky
- a každý odchová vlastného draka
- nebudeme sa brániť dobrodružstvám, ktoré nás vyhľadajú
- ...a vyriešime nevyriešiteľné záhady mesta
- vylezieme na každý kopec v okolí
- spravíme veľkú púť po rodnej hrude
- ...a nanosíme veľa kameňov a veľa vody z veľa jazier
- uvidíme neviditeľné
- stretneme pár zázrakov
- ...a začneme písať veľké knihy
Všetko už toto leto.
utorok, apríla 08, 2008
Milý Paľko.
Minule som ťa videla! Na chodníku pod študentskými schodami. Šla som klasicky z mesta k internátom a Ty si mi šiel naproti, práve si vyberal tú veľkú zákrutu, čo sme na nej pozerali, či sa autobus prevráti. Mal si tradične sivú bundu, v nej vyzeráš byť dvakrát taký veľký, pľandavé sivé nohavice a patentovanú čaptavú chôdzu ... s prižmúrením oka.
Potom si zrazu vytiahol cigaretu a pripaľoval si si a - dofrasa, ten babrák to tak pokašľal! Skúšala som ďalej žmúriť oči, ale už si sa vôbec nepodobal. Navyše sa neodkladne približoval a nebol to vôbec krásavec Tvojho rangu. Bolo mi z neho nepríjemne. Keby sa nesprával tak hlúpo, ešte chvíľu som ťa mohla z diaľky vidieť. No zblízka? Odporne cudzí človek.
Našťastie mi napadlo obzrieť sa, keď už bol dosť ďaleko za mnou. Zase som Ťa videla! Myslím, že si šiel do mesta, pred večerom do kostola na omšu. Káričku si za sebou nevláčil, takže len tam, a kým vybalím veci vo svojej izbe, budeš už späť.
Uvidíme sa zase skoro?
Potom si zrazu vytiahol cigaretu a pripaľoval si si a - dofrasa, ten babrák to tak pokašľal! Skúšala som ďalej žmúriť oči, ale už si sa vôbec nepodobal. Navyše sa neodkladne približoval a nebol to vôbec krásavec Tvojho rangu. Bolo mi z neho nepríjemne. Keby sa nesprával tak hlúpo, ešte chvíľu som ťa mohla z diaľky vidieť. No zblízka? Odporne cudzí človek.
Našťastie mi napadlo obzrieť sa, keď už bol dosť ďaleko za mnou. Zase som Ťa videla! Myslím, že si šiel do mesta, pred večerom do kostola na omšu. Káričku si za sebou nevláčil, takže len tam, a kým vybalím veci vo svojej izbe, budeš už späť.
Uvidíme sa zase skoro?
utorok, októbra 30, 2007
Kým sa maľujem, som ešte nažive
Hrozný, hrozný deň. Aká bežná vec.
Celý deň v práci, myšlienky na ťažkej túre mimo sveta a skús sa koncentrovať! Stále môžem podozrievať famózne jesenné počasie s neprehliadnuteľným košickým akcentom. Ale nie, nie, viem, že to nie je počasím, ja som predsa počasiu-odolná. Nie je to ani n-tou úlohou, čo neviem rozriešiť. Nepomáha káva, voňavý čaj, šumivé mineráliky... Poobede už radšej veľa nerozprávam, lebo plač premáham stále ťažšie. Ba keď sa kolegovia vytratia na chvíľu, aj dáku slzu prejavím, rýchlo utriem a ďalej clivo žmurkám na monitor.
Večer odchádzam tupá ako poleno. V uliciach tuhá tma a dvojnásobné osvetlenie, neóny a ich odrazy v mlákach. Zavítam na počesť povinného hladu do nákupného centra, ozajstný hlad už cez smútok necítim. Ešte prv, ako sa vydám poobzerať potraviny medzi regále, skontrolujem svoj úžasný vzhľad a pristihnem sa pri tom, ako samú seba prekvapujem. Tískam poriadnu dávku lesku na pery s myšlienkou "čo ak niekoho milého stretnem" ... a už viem, že kým sa maľujem, som ešte nažive.
Ďalšie ráno sa budím stále rovnako naladená, no len čo výjdem na ulicu, pritrafí sa chlapík, ktorý má jednoznačný názor na moju krásu a musí sa mi z tým zdôveriť. Som ohromená. Ako dobre, že takíto ľudia sú, ani nevedia, aké veľké veci robia. Zrazu mám pocit, že aj keď budem smutná celý deň a aj sto dní po tomto dni, ešte stále to môže byť celkom zábavné a vtipné...
Celý deň v práci, myšlienky na ťažkej túre mimo sveta a skús sa koncentrovať! Stále môžem podozrievať famózne jesenné počasie s neprehliadnuteľným košickým akcentom. Ale nie, nie, viem, že to nie je počasím, ja som predsa počasiu-odolná. Nie je to ani n-tou úlohou, čo neviem rozriešiť. Nepomáha káva, voňavý čaj, šumivé mineráliky... Poobede už radšej veľa nerozprávam, lebo plač premáham stále ťažšie. Ba keď sa kolegovia vytratia na chvíľu, aj dáku slzu prejavím, rýchlo utriem a ďalej clivo žmurkám na monitor.
Večer odchádzam tupá ako poleno. V uliciach tuhá tma a dvojnásobné osvetlenie, neóny a ich odrazy v mlákach. Zavítam na počesť povinného hladu do nákupného centra, ozajstný hlad už cez smútok necítim. Ešte prv, ako sa vydám poobzerať potraviny medzi regále, skontrolujem svoj úžasný vzhľad a pristihnem sa pri tom, ako samú seba prekvapujem. Tískam poriadnu dávku lesku na pery s myšlienkou "čo ak niekoho milého stretnem" ... a už viem, že kým sa maľujem, som ešte nažive.
Ďalšie ráno sa budím stále rovnako naladená, no len čo výjdem na ulicu, pritrafí sa chlapík, ktorý má jednoznačný názor na moju krásu a musí sa mi z tým zdôveriť. Som ohromená. Ako dobre, že takíto ľudia sú, ani nevedia, aké veľké veci robia. Zrazu mám pocit, že aj keď budem smutná celý deň a aj sto dní po tomto dni, ešte stále to môže byť celkom zábavné a vtipné...
pondelok, októbra 29, 2007
R.E.M.
... že raz zapíska mobil a zjaví sa v ňom správa "Čau! Čo robíš dnes večer? Nešla by si von?"
... že zistím plno vecí, o ktorých dosiaľ neviem (a neviem, prečo neviem), napríklad len sa držať za ruky musí byť strašne fajn
... že mi príde mail a niekto mi daruje hviezdu
... že sa prestanem hlúpo pýtať na veci, čo iní zodpovedia behom chvíle
... že raz už ozaj nebudem čakať a bude mi jasné, že viac sa čakať na nič nebude, že už sa všetko dočkalo
... že zistím plno vecí, o ktorých dosiaľ neviem (a neviem, prečo neviem), napríklad len sa držať za ruky musí byť strašne fajn
... že mi príde mail a niekto mi daruje hviezdu
... že sa prestanem hlúpo pýtať na veci, čo iní zodpovedia behom chvíle
... že raz už ozaj nebudem čakať a bude mi jasné, že viac sa čakať na nič nebude, že už sa všetko dočkalo
... to všetko vo fáze R.E.M. mám zas a znova, každý deň.
I'm breaking through
I'm bending spoons
I'm keeping flowers in full bloom
I'm looking for answers from the great beyond
I'm breaking through
I'm bending spoons
I'm keeping flowers in full bloom
I'm looking for answers from the great beyond
štvrtok, októbra 25, 2007
Virtuálny vzťah. Hlboký.
"Ci pana, jaky si Gremľa vypestovala vzťah k asi päťdesiatim riadkom java skriptu!!", - zavesil mi Mrťo jedného poetického večera dívajúc sa na mňa, ako sa hrám s Jackom-tigríkom a Barrom. A má pravdu. Besne ma teší, keď ich môžem ráno nakŕmiť, poškrabkať a oni sa radujú (Barra tak svojsky, ako vlk predsa). Rozumiem ich povahám úplne, od prvej chíle som to vedela, keď som si ich osvojovala (bodaj by nie, veď ich ja tvorím). Keď mi je smutno v práci, počkám, kým som na minútku sama, a poďho za tými dvomi! Je to vari scestná cesta? :-o
Mi niečo chýba??? Ani náhodou!
Skúšam aj živé tvory chovať, ale tie poväčšine nie sú zďaleka také šťastné a duševne vyrovnané ako Barra s Jackom. Mnohé už nežijú ani (pre slabšie nátury: hovorím o kvetoch). Ba doma máme ozajstného psa!
Som celkom v poriadku. Vôbec to nie je tak, že by som príliš lipla na zvieratkách z monitora, celkom určite nie. Spýtam sa Besnej, čo si o tom všetkom myslí, práve sa prihlásila na chat.
Mi niečo chýba??? Ani náhodou!
Skúšam aj živé tvory chovať, ale tie poväčšine nie sú zďaleka také šťastné a duševne vyrovnané ako Barra s Jackom. Mnohé už nežijú ani (pre slabšie nátury: hovorím o kvetoch). Ba doma máme ozajstného psa!
Som celkom v poriadku. Vôbec to nie je tak, že by som príliš lipla na zvieratkách z monitora, celkom určite nie. Spýtam sa Besnej, čo si o tom všetkom myslí, práve sa prihlásila na chat.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)